Pauza na cigu

Už snáď ani nie je deň, kedy by niekoho verejne neoznačili za zástancu, prípadne šíriteľa konšpiračnej teórie. Populárny je aj nelichotivý pojem „konšpiračný web“. Užívatelia týchto pomenovaní(najmä tí aktívni v médiách) ich v hojnej miere používajú na označenie čohokoľvek, čo sa im práve nehodí do nimi prezentovaného príbehu, alebo sa im to len nepáči. Pre účely rozširovania užitočnosti označenia vypustili slovo globálne. O mnohých údajných globálnych sprisahaniach väčšina ľudí počula, ale zdravo o nich pochybuje, zatiaľ, čo drobné konšpirácie(sprisahania) sú odhaľované na dennom poriadku. Na újmu vlastnej dôveryhodnosti  však užívatelia týchto názvov nedávajú pozor na mieru a odôvodnenosť nadužívania, vďaka čomu sa vnútorný obsah tohto pomenovania postupne rozplýva. Stáva sa dekadentným. Nemá už jasný obsah. Z ako-tak vzájomne príbuzných príbehov o sprisahaniach Židov, slobodomurárov, iluminátov a o mimozemšťanoch(z ktorých niektoré majú dokonca aj istý dôkazový a teoretický základ) rozšírili tento názov na hoaxy, klebety,  plochosť Zeme,  nedostatok toaletného papiera, benzínu a dnes prakticky už na čokoľvek, čo by ešte pred 20-30 rokmi museli proponenti obhajovať a podporovať argumentami a odporcovia vyvracať metódami, ktoré nás ako západnú civilizáciu priviedli tam, kde sme dnes. S nástupom internetu akosi zmizla nie len povinnosť dokladovať pravdivosť, ale aj povinná námaha dokladovať nepravdivosť. Stačí predsa internet. Každý si tam nájde to svoje. Vyhýbame sa nezhodám a vzájomne si odobrujeme a posilujeme to, v čo dúfame. Pravda nie je praktická. A rozplynul sa aj emocionálny náboj tohto pomenovania, umožňujúci kedysi jeho použitie ako zaručenej rétorickej  zbrane. Podobne, ako keď niekto používa vulgarizmus namiesto každej interpunkcie, označenia a preluky v texte. Také nadužívanie poslucháči jednak prestanú zohľadnovať ako argument, hlavne si však posunú latku tolerancie pri konkrétnom uživateľovi a behom krátkeho času spozorujú, že čokoľvek označujúce vulgarizmy vravia viac o vnútornom rozpoložení kľajúceho, než o objektívnych skutočnostiach alebo relevantných interpretáciách. Toto sa bohužiaľ stalo novinárom main streamových médii(MSM). Bohužiaľ píšem preto, lebo je to na škodu nás všetkých, ktorým poctivá novinárčina kedysi skvalitňovala život. Hľadanie pravdy, neskresľované reportovanie faktov a prinášanie vyváženej debaty protistrán je to, za čo máme byť novinárom vďační, ak to robia. Bohužiaľ, stali sa z nich poväčšine platení PR zamestnanci inzerentov, vrátane politických entít. Klasický obchodný model novín sa vďaka internetu zrútil a žiadny z nových zatiaľ  vo veľkom nepraje objektivite. Preto novinári, akým je/bol napr.  Seymour Hersh, ktorý o.i. svojou prácou prispel k ukončeniu vojny vo Vietname,  nemajú nasledovníkov. Práve naopak, zamestnanci MSM nevolajú po oslobodení Juliana Asange-a, ale volajú po deplatformovaní nezávislých novinárov, akými sú napr. Matt Taibbi(@mtaibbi), Aaron Mate(@aaronjmate), známy napr. vďaka odhaleniu škandálózneho falšovania dôkazov chemických zbraní v sýrskej Doume,  alebo  Glenn Greenwald(@ggreenwald), ktorý sa stal známym vďaka svojim reportážam o útokoch vlád USA a UK na občianske slobody pre The Guardian aj na základe Snowdenových odhalení. Nezávislí novinári aktuálne sťahujú svoj obsah na nezávislé platformy, akou je napr. substack.com, kde im čitatelia môžu platiť za to, čo sami považujú za prínosné. Toto náramne kole oči zamestnancom MSM. Postupne prídu v hone na nepohodlných na rad aj menej vyhranení ako Krystal Ball a Saagar Enjeti a každý, kto si dovolí spochybňovať stále menej uveriteľné príbehy, o ktorých sa nás snažia presviedčať firmy, politici a najrôznejšie mimovládky za platenej podpory MSM.

Ešte pred 200 rokmi si väčšina ľudí myslela veci, ktoré by dnes neobstáli ani v debate so škôlkármi. Niekde cestou sa našej kultúre našťastie podarilo oddeliť skúmanie praktickosti od skúmania sveta reality a s oboma zaobchádzať nezávisle. Nie len, že naše dogmy, túžby a vkus by nemali zasahovať do metód skúmania prírody, ale ani prírodovedecké skúmanie nemá zasahovať do metód popisovania spoločnosti a jej riadenia. Každý deň sa nám tento výdobytok niekto snaží zobrať.

Hlavnými šíriteľmi konšpiračných teórií sú v súčasnoti bohužiaľ MSM. Aktuálne najobľúbenejšou je, že veda  odpovedá na spoločenské otázky. Presnejšie, že vedci buď takmer alebo úplne jednomyseľne súhlasia s konkrétnym návodom riešenie spoločenskej otázky. Je irelevantné, či ide o úmyselnú lož, alebo len o úplne nepochopenie podstaty vedy. Veda sa snaží popisovať svet vytváraním praktických modelov. Nie sú dokonalé, ani konečné. Vedci svoje nedokonalé pozorovania a zistenia nazývajú nedokonalými názvami a ponúkajú mentálne koncepty, ktoré nám umožňujú získavať užitočné očakávania do budúcnosti. Rozhodne neponúkajú absolútnu pravdu, návod na zaručenú efektivitu, rovnosť, ani na spravodlivosť.

Manipulátori si vhodne vyberajú vedecké zistenia, ktoré sa hodia ich potrebám a tvrdia, že by sme mali počúvať vedcov. Myslia tých, z práce ktorých sa im práve hodí vybrať podporný argument pre svoje tvrdenia. Ak sa vrátime o 20 rokov dozadu, sprisahanecká úloha predchádzajúca vedcov, predsa patrila trhom. Trhy predsa všetko vedia, trhy všetko rozhodnú a vyriešia. Je to takmer náboženská forma uctievania vyššej pravdy. Všetci sa túžime dotknúť vyššej vedomosti o svete. Niekto Boha, niekto slobodomurárov, niekto trhov a niekto vedcov. Chvíľu sa nám zdalo, že by sa rozhodovanie malo odvíjať od názorov a potrieb nás, obyvateľov-voličov. Nemáme povinnosť rozhodnúť sa podľa akejkoľvek údajnej vyššej a niekým sprostredkovanej pravdy. Najmä nie podľa účelových a zjednodušených príbehov MSM, alebo iných managerov davu. Máme nárok klásť otázky, spochybňovať a odmietať, čo je nezdokumentované a nepresvedčivé. Je povinnosťou navrhovateľa zniesť dôkazné bremeno. Nie je našou uľahčovať mu to.  Novinári sa to kedysi snažili robiť pre nás. Dnes ich zjavne živí opak. Nie je akceptovateľné nepodloženým odsudzujúcim pomenovaním, akým je „konšpiračná teória“, zrušiť silu úvahy, do akej miery je niečo možné, pravdepodobné alebo užitočné. Samotné používanie tohto pomenovania pri argumentácii rečníka diskvalifikuje, kedže ide o vyjadrenie „ad hominem“ (k osobe protirečníka), od témy, a teda za čiarou.