Pauza na cigu

Na jar sa ma spýtal cudzinec žijúci na Slovensku, ako sa dokázal z 5 percentného dvorného šaša stať za dva mesiace 25 percentný premiér. Uvedomil som si, že na túto triviálnu otázku nemám triviálnu odpoveď. Ani netriviálnu. Snažil som sa nájsť odpoveď za pochodu a fabuloval som o frustrácii obyvateľstva z nefunkčného súdnictva, podnikateľov z korupcie… Avšak takmer nič z negatív týkajúcich sa predošlých vlád sa absolútnej vačšiny obyvateľov takmer vôbec nedotklo. Doteraz sa nikto verejne seriózne nezaoberal otázkou, čím oslovila falošná plebejská rétorika vidieckeho drobného špekulanta takú veľkú časť populácie.  Vizáž a šarm som si dovolil vylúčiť aj bez zberu dát. Pred voľbami bolo ťažké dávať dokopy skladačku jeho osobnosti, pretože jeho mediálne výstupy boli úzko výberové, moderované a zriedkavé. Najmä neboli reprezentatívne. Takmer zabudnutou zostala aj príhoda so zákernosťou pri tajnom nahrávaní prezidentského kandidáta Procházku, ktorá akoby sa ani nikdy nestala. Po voľbách, ked sa konečne začali naplno o osobu nového premiéra zaujímať mediá, dostali priestor aj jeho impulzy, slovník a postupne aj náznaky dovtedy skrývaných ambícií. Pol roka po voľbách, ani po dostatočnom počte jeho prejavov väčšina jadrových fanúšikov nezmenila názor a sebazničujúco ho obhajuje v absolútne všetkých škandáloch, nekompetentných krokoch a aktoch osobnej nenávisti voči takmer všetkým naokolo. Už chýbajú len Židia a cyklisti, ako by povedal klasik.   

Z prieskumov vyplýva, že Slovensko je kresťanská, prevažne katolícka krajina nie len oficiálnym hlásením sa k viere, ale hlavne každodenným cítením a správaním sa celej populácie. Prakticky všetci slávia Vianoce, väčšina aj Velkú noc, aj keď prevažne jej pohanskú časť. Vzývajú Pannu Máriu a Krista úprimne aj formálne, v dobrom aj pri vulgárnom ventilovaní sa. A takmer všetci občas porušia nejaký seriózny sľub, zákon alebo morálnu normu. Niekto menej, niekto viac. Najmä, keď si myslia, že ich nikto nevidí. V škole sa opisuje, nedodržuje sa maximálna povolená rýchlosť, žuvačky sa pľujú a ohorky sa hádžu mimo smetiakov, klamaní sú úradníci, policajti, učitelia, partneri, zákazníci… a po pristihnutí sa hriešnici túžia kajať a najmä túžia, aby im bolo odpustené a aby ich prijali s otvoreným náručím ako strateného syna alebo zblúdilú ovečku. Priznať sa zdráhajú, o zodpovednosti škoda reči. Jedným z riešení na túto psychologickú pascu je kresťanský koncept vykúpenia a spasenia hriešnej duše. Z hriešnej minulosti ficomodlárov boli vykúpení a ak úprimne oľutujú, budú im ich hriechy odpustené. Reset. Nestačí nastoliť súbor povinností a trestov za hriechy, je nutné ponúknuť hriešnikom reset, aby sa neprestali snažiť a pracovať, keď za príde na zlyhanie. Nestačí, aby oľutoval každý individuálne v tajnosti. Na dokonalý pocit oslobodenia treba vyššiu autoritu, ktorej sa dá zveriť bremeno tejto mentálnej akrobacie.   

Keď sa v minulosti verejným postavám prevalili ich prešľapy, považovali sa za ich individuálne zlyhania a vzájomne nesúvisiace udalosti. S trochou hanby a trochou šomrania občanov sa snažili tieto excesy skrývať a zahovárať. Mečiarove nadávky a vyhrážanie sa, Slotove močenie z terasy, Ficova milenka, Lipšicov mrtvý chodec, Dankov plagiát…aktuálne Kollárov hárem, plagiát a titul a najnovšie aj plagiát a neoprávnený titul pána Matoviča. Avšak, tento pán bez mimoriadnej snahy preukázal len svojou existenciou, že všetko, za čo sa občania hanbia, čo skrývaju, ale nedokážu s tým prestať alebo to zmeniť, je vlastne v poriadku. Svojim príkladom ukázal a naďalej šíri, že je v poriadku občas klamať, podvádzať, neštudovať, správať sa hrubo a netolerantne, nestáť si za slovom a zbavovať sa zodpovednosti. Prečo sú verejnosťou prijaté bez odsúdenia a bez následkov všetky škandály jeho osoby a vlády, ktorej predsedá? Z vačšiny odsúdeniahodných vlastností a činov totiž urobil tento náš Ježiš Mojžišovič novú spoločenskú normu. Nový normál. Ním sňal doterajšie aj budúce hriechy takmer celej populácie. Naše hriešne duše certifikoval ako nový normál. Tak, ako nám modrým certifikátom daroval slobodu. Vykúpil nás RESETom. Rekalibroval morálku a verejnú diskusiu na podvodnícku, čím zároveň podmínoval prezentovanú snahu rekalibrovať zákony presne opačným smerom. Veď on to zasa hodí na niekoho z nás, keď sa ho zima spýta…  

Akurát za odpustky našich morálnych pokleskov, ktoré nám vnútil, nebola vopred stanovená cena, a tá sa každým dňom navyšuje. Vidím to na spotrebiteľský spor.