Pauza na cigu

(týkajúce sa konfliktu Ruska s Ukrainou)

Ukrainská situácia nepríjemne odhaľuje naše oveľa hlbšie spoločenské a kultúrne neduhy, než sme si vedeli predstaviť. Už počas covidových diskusií väčšina ľudí prišla o časť svojich medziľudských vzťahov a ideálov. Nebolo to príjemné. Rozhádali sa celé rodiny. Spravidla kvôli nedorozumeniam a netolerancii. Zdalo sa, že to nemôže byť horšie. Bohužiaľ vždy a všetko môže byť horšie.

Vstupom ruských vojsk na Ukrainu sme sa z kaviarní a spoza displayov našich telefónov a počítačov začali zúčastňovať svetového diania. Uprímne sme to začali prežívať. Zasa je vzrúšo. Našim biednym a bezvýznamným životom dalo zasa na chvíľu zmysel pripojiť sa k davu a cítiť spoluúčasť na vyššom dobre. Z bezpečia našich obývačiek sme začali slovami a pozornosťou podporovať najtemnejšie ľudské stránky a správanie a rovnako, tiež bez prílišného premýšlania a váhania sme začali paušálne odsudzovať celé etniká a prisudzovať im vinu za historické krivdy, ktoré už ani nedokážeme jednoznačne zadefinovať. Kolektívne, samozrejme. Máme v tom prax.

Za dva týždne masívnej mediálnej masáže (manufacturing consent) už každý účastník vie, kto je dobrý, kto je zlý, kto je obeť, kto je agresor, kto je hrdina a kto je babrák. V hluku tejto kampane zaniklo nepríjemne veľa otázok, ktoré by kazili dojem z nášho presvedčenia.  Ako keby relačné šípky smerovali len jedným smerom. Od typu postavy ku konkrétnej osobe, ktorá má ním byť najlepšie vystihnutá. Hrdina –> Zelenský, Šialenec –>Putin. Táto jednosmernosť v našom aktuálnom rozpoložení umožňuje napr. zhodiť zo stola úvahy o všetkých ostatných aktéroch na všetkých stranách a o ich šialenosti alebo o hrdinstve iných, ktoré by zatieňovalo hrdinstvo toho aktuálne preferovaného súťažiaceho alebo herca. Sledujeme a stotožňujeme sa s postavami reality show, v ktorej  médiá a politici vytvárajú a podsúvajú divákom nereálne hyperbolizované interpretácie situácii a postáv porovnateľné s komiksovými. Sú oploštené natoľko, aby neumožňovali zaváhať pri morálnom súde. Problémom je, že namiesto komiksovej zábavy na dve hodiny denne sme sa stratili v príbehu ako Alica v nore a nemáme už ako zistiť, čo je reálne a čo je len príbeh. Takto stratení a v panickom móde reagujeme prehnane  na všetky podnety. Bohužiaľ nie len na tie príbehové, ale aj na naše skutočné každodenné. Ideme do konfliktov o čomkoľvek, bojujeme za svoj názor tým úpornejšie, čím sme si menej istý jeho opodstatnenosťou. Presne, ako v otázkach vakcín, karantén a nespočetne veľa iných tém v minulosti, ktorých hlavným účelom oficiálneho riešenia bolo atomizovať a následne polarizovať spoločnosť. Kto z toho profituje? Nie je nutné presviedčať, že to nie sú diváci, ale skôr producenti aktuálnej reality show. Aby sme sa zbavili podozrenia, že po vojne je každý generál, nechajme už covid historikom. Ale čo Ukraina? Nechajme chvíľku na pokoji aj Rusov, o ktorých predsa všetci dobre vieme, že sú zlí. Ich správanie, či už oprávnené alebo nie, nehovorí nič o nás. Prečo sa naše médiá a politici vyhýbajú akejkoľvej diskusii na tému, čo je aktuálne našim cieľom, čo je realistickým očakávaním, čo považujeme za správny postup k cieľu a čo je náš príspevok k realizácii v aktuálnom konflikte?

Medzi prvými úvahami si konečne musíme priznať, že je legitímne zo strany USA viesť ich zahraničnú politiku akýmkoľvek spôsobom. Uplácaním, silou, klamaním a nie je na nás komentovať ich morálnu oprávnenosť. Ich politici nepracujú pre nás. Rovnako sa to týka Ruska, Činý, Indie a pod. Naše legitímne právo je reagovať tak, aby to bolo v našom záujme. V slovenskom alebo v európskom. Užitočné kroky podporiť a nám škodiace blokovať. Asi netreba zdôrazňovať, že nie je v záujme Ruska, Číny ani USA, aby vznikla jednotná európska veľmoc schopná finančne a vojensky realizovať svoje záujmy. Ako Európa zlyhávame a sme na smiech. Ak sa nevschopíme, nemáme nárok na rozhodovanie. Ani len o sebe, nehovoriac o nejakej Ukraine. Naše slovo teda prirodzene v tomto komikse nič neznamená. Je to príležitosť pre zamyslenie pre euro- a natohujerov, do kedy chceme hrať tretie husle.

Že aktuálne ide o mediálny komiks, ukazuje aj podobnosť s krátkymi údernými správami v bublinkách ku správonosným ilustráciám. Baaang! Zzzzzz. Aaaach! Žiadne detaily, len emócie.  Fotka jamy, do ktorej dávajú pravdepodobne telá vo vreciach. Nevieme kde, kedy a prečo. Nápis Mariupoľ. Baaang! Aaaach! Nikomu nenapadne otázka, kde sú živé videoprenosy z operácii, ako sme videli pred 30 rokmi v Kuwaite, alebo v Iraku, Líbyi, Sýrii, Afganistane. Vidíme len správne vystrihané komiksové plagáty. Diskusia zakázaná, iné zdroje neprípustné. Cenzúra. OK, diktatúru väčšiny sme si zvolili v demokratických voľbách. Je to tak predsa fér. Tak sa teda snažím dočítať v našich komiksoch, čo je našim cieľom a našim plánom a stratégiou dosiahnuť ho. Explicitne nikto žiadny cieľ nespomína, ani  sprostredkovane nepíše. Možno cieľ vôbec neexistuje. Ako sa vraví, cieľ je samotná cesta? Cesta nenávisti, bojov, rozvratu a škody, cesta mŕtvych? To znie, ako vysnívaná cesta psychopatov. Z bombastických novinárskych výtvorov však cítime, že sa nás snažia emocionálne dotknúť osudmi utečencov a tých, ktorí utiecť nestihnú. Civilistov, žien a detí. Nejak z toho tuším, že o tých nám má ísť v prvom rade. Aj keď to nikto verejne nepovie. Prečo? Možno preto, že by sa nejaký neposlušný novinár alebo občan mohol spýtať, ako našimi krokmi prispievame k zlepšeniu situácie tých zomierajúcich a utekajúcich. Ako ďalšie vyzbrojovanie zníži počet mŕtvych a utečených? Ako ich počet znížia sankcie? Ako ich počet zníži hanobenie Rusov a posmievanie sa ich prezidentovi, armáde a aj občanom? Môžme poznať konkrétnu stratégiu? Minimálne preto, aby sme ju mohli zmeniť, ked nebude fungovať. Ako slúži k zlepšeniu situácie nápad postavičky Lindsey Graham, ktorý otvorene navrhuje zabiť ruského prezidenta? Odhliadnuc od faktu, že v legislatíve USA je zakotvený zákaz cielene zabíjať predstaviteľov suverénnych krajín, by sme sa mali spýtať, ako takéto nápady zlepšujú situáciu ukrainských obyvateľov. Ako zlepšujú našu? Ako ju zlepšujú daľšie protitankové strely, lietadlá, bezletová zóna, snaha o vtiahnutie členov NATO do konfliktu? O obyvateľov tu zjavne nejde. O čo teda ide tak veľmi, že ani tie státisice ľudí na úteku netlačia západ ani do jednodňového prímeria? Niekto na území Ukrainy realizuje svoj konflikt s Ruskom bez ohľadu na život obyvateľov a bez ohľadu na penaženky európanov. A nemá záujem o skončenie a vyriešenie konfliktu. Inak by sme predsa počuli a čítali, čo reálne chceme, čo hodnotné ponúkame a že sa máme ochotu sa o tom baviť. My. Nie Ukrainci, ktorí sú závislí od našich rozhodnutí. Nemáme s nimi spoločné ciele.  Je nesmierne arogantné a hlúpe čakať, že Rusko sa samo od seba dnes zbalí a odíde, lebo sme si dupli nôžkou a vypli im twitter. Kedže nikto z nás osobne proti Rusku nechce bojovať, asi je načase začať vyjednávať. Teda ak by nešlo len o cestu, ale aj obhájiteľný cieľ. Ziatiaľ je to len joy ride(radosť z jazdy samotnej). A v našom bezohľadnom západnom krvilačnom narcisizme úpne zabúdame na to, čím som začal. Vždy a všetko môže byť horšie. Je fajn na to myslieť, keď preberáme, že treba odstrániť Putina, lebo ho môže nahradiť Kadyrov, Gerasimov a pod, že treba zobrať Ukrainu do EU alebo do NATO, pretože kritériá vstupu slúžia na ochranu ostatných členov pred nezodpovednými krokmi nestabilných adeptov alebo ako treba vyhladovať všetkých Rusov sankciami, pretože nás pravdepodobne nebudú mať radšej a nebude ich to motivovať kvôli našim záujmom robiť doma daľšiu farebnú revolúciu. Veľmi ľahko môže byť čokoľvek horšie spôsobom, ktorý sme si nepriali a nevedeli si ho ani predstaviť. Nasťa Kuzminová si asi tiež nemyslela, že to môže byť horšie a takýmto spôsobom, keď k nám z Ruska prišla, lebo jej tam nebolo dobre. Dnes to dourážaná a pošpinená možno aj ľutuje. Nechcete ju naložiť na vlak a arizovať jej zlaté medaily? To by bolo také naše od srdca.

Na najbližšie dni navrhujem modlitbu za boží zásah, ktorý znemožní našej mozgom neprítomnej politickej reprezentácii prikývnuť na samovražedný krok, o ktorý sa už USA neúspešne pokúsilo v Poľsku a v Rumunsku. Konkrétne, namiesto nich poskytnúť Ukraincom bojové lietadlá a stať sa tak aktívnym aktérom konfliktu a legitimným cieľom Ruskej armády. Ale možno som len zbytočný panikár a pán Blinken prichádza na Slovensko len pochváliť pani Zuzane šaty.