Pauza na cigu

Na zahriatie hádanka z nadpisu. Bohužiaľ nemám na to zatiaľ štavnatý vtip. Niekto v diskusii snáď nejaký pridá. Majú spoločné, že ide o veľmi citlivé, polarizujúce a potentné otázky. A najmä, žiadna zo strán, ktoré sa snažia riadiť ich riešenie, sa nenechá v boji dotlačiť k podstate, pravde, alebo k zohľadneniu potrieb dotknutých. Bojuje sa čisto o image, názorovú príslušnosť, zdanie odhodlania, snahy, odbornosti, agencie. Žiadny z príhovorov a krokov nie je smerovaný k dotknutým stranám. A už vôbec nesmeruje k riešeniu. Všetko je len PR určené uspokojeniu voličov a sponzorov. Napríklad otázka adopcií by sa mala odvíjať v prvom rade od práv detí a nie práv rodičov, alebo adopcie-chtivých profesionalnych rodín, bezdetných manželov alebo homosexuálnych párov. Toto členenie by malo byť treťoradé. Ale nie je. Lebo ak by sme problém vyriešili napríklad zjednodušením a urýchlením procesu adopcie a počet detí v ústavoch by sa zmenšil na zanedbateľný počet, problém by zmizol a sním aj možnosť fingovať výkon, vyťahovať peniaze z príslušných rozpočtov a robiť si PR. Problém nemá byť vyriešený. Má byť komunikované, že je riešený. A musí priťahovať pozornosť. Rovnako, ako bolo kedysi treba do témy pridať zneužívanie detí cirkevným personálom, dnes rovnako rezonuje potenciálne zneužívanie inou ľahko ostrakizovanou skupinou. Podobne je to s potratmi. Čo by v prípade vyriešenia robili nie len Záborská s Vašečkom, ale aj ich ultraľavicové protistrany? Ved by sa ukázalo, že nič robiť nie len nevedia, ale ani nechcú. Ten istý model máme aktuálne s vakcínami proti covidu. Nejde o vyriešenie. Ide o čo najväčší krik okolo čo najzabetónovanejšej témy. V každý moment, kedy by svitlo na túto otázku svetlo z akejkoľvek strany, okamžite sa spustí krákanie hejna vrán amplifikované médiami do nepríčetna. Ako napr. keď sa Kamenický spýtal Remišovej v TV JOJ, či by na základe nevysvetliteľne rastúcich počtov nakazených zaočkovaných nebolo fajn revidovať prístup, lebo ten aktuálny má zjavne nejaké trhliny. Zo stoličky vystrelilo nie len Remišovú, ale aj moderátorku, ktorá sa to snáď mala spýtať prvá. Ako si niekto dovolil navrhnúť pokladať otázky smerujúce k zamysleniu sa,  ako von z problému?! Veď to je proti všetkým pravidlám hry!  

Týraná žena má výhodu, že sa môže zbaliť a odísť. Ak sa však z akéhokoľvek dôvodu rozhodne ostať, nasadne na húsenkovú dráhu, ktorá ju povozí zopárkrát hore a dolu, dokola.  Prvykrát sa hnevá, smúti, viní sa a snaží sa otočiť vysvetlenie tak, aby sa s ním dokázala stotožniť vnútorne a zároveň voči svojmu okoliu. Potom to už ide samo. Veď on nechcel. Nemohol. Nevedel. Nemal na výber. Bol opitý. Nestarala som sa o jeho pocity. Možno už nie som pekná…A každým opakovaním je s tým viac v pohode a stáva sa z toho rodiná kultúra. Štandard. Vakcinovaný, zamaskovaný alebo domauväznený na základe mylného dohadu nemá luxus odísť. Jeho život je determinovaný uprimným  rozhodnutím na základe mylných informácií, pretože ho vykonal zdanlivo dobrovoľne a nevie zodpovednosť preniesť na médiá, politikov, zamestnávateľa alebo rodinu. Ešte aj informovaný súhlas podpísal. Ale čo, ak to nebude fungovať?

Aztékovia v Mexiku až do príchodu Španielov prinášali ľudské obete, aby ich bohovia boli spokojní. Nebavíme sa o žiadnom starozákonnom trochárovi, ktorému v poslednom momente navyše ruku zastaví Boh.  Aby sa niečo vydarilo, indiáni zabili veľa mladých ľudí. Desiatky, stovky, tisíce. Spravidla mladých chlapcov. A keď to nevyšlo, pridali. Asi obetovali málo, bolo treba zdupľovať. A keď to nevyšlo, ešte treba pridať. Raz to predsa vyjsť musí. Montezuma sa nemože principiálne mýliť. Ak to urobí naozaj poriadne, musí to predsa vyjsť. Navyše nemusí nikomu nič zdôvodňovať. Čo mi to len pripomína?

Odpoveďou na otázku z nadpisu je smutné zistenie, že nie len strojcovia našej situácie nemôžu konať inak. Inak nemôžu konať ani tí z nás,  ktorí v dobrom úmysle v istom momente poslúchli úplnu hlúposť a po prvej facke (testovaní, lockdowne alebo vakcíne) neodišli. Ostali a dnes im neostáva iné, len stále absurdnejšími zdôvodneniami obhajovať svoje rozhodnutie a svojich trýzniteľov. Inak by ich život ostal len veľkým omylom. Naša krajina potrebuje  odborníka na týrané ženy.